Bolo to 10. decembra 1993 čo vyšla ikonická strielačka, ktorá zmenila svet počítačových hier.
Ktorý herný nadšenec by nepoznal klasiku zvanú DOOM? Je to hra zo začiatku 90. rokov minulého storočia, ktorá zmenila herný svet a priniesla pohľad na hru očami ovládanej osoby – FPS (First Person Shooter). Išlo o revolúciu, nakoľko hra priniesla zdanlivý tretí rozmer, kde boli textúry na podlahe aj stropoch, paralaxná obloha, schody, výťahy a (zdanlivo) viacposchodové mapy. Vtedajšia novinka dala základ vzniku celej kategórie hier zvané “doomovky”. Prvou skutočnou 3D FPS bol Quake 3 z 1999, ktorý sa zároveň stal akýmsi benchmarkom výkonu vtedajších najvýkonnejších herných PC, podobne ako hra Crysis z 2007, kde sa v mnohých internetových meme autori pýtali “But Can It Run Crysis?”, nakoľko hra nebola schopná bežať na plné detaily na žiadnom bežnom počítači. Jednoduchý princíp hry Doom vymysleli jeho autori John Carmack a John Romero. Grafika hry však na vtedajšie pomery nebola vôbec jednoduchá, autori mali problém odladiť hru tak, aby bežala aj na vtedajších počítačoch. Je to akási spomienka na to, ako sa programovali hry kedysi, keď sa poriadne optimalizovalo a nespoliehalo sa na to, že každým rokom vychádza podstatne silnejší hardvér, ktorý je relatívne dostupný.
Hra prešla od svojho vzniku rôznymi modifikáciami a pribudli aj mapy od fanúšikov a dodnes existuje komunita hráčov, ktorí sa snažia prelomiť rekordy v Doome v rôznych kategóriách. Doom mal nasledovníka zvaný Doom II, kde pribudli nový nepriatelia a ikonická zbraň Super Shotgun. Asi najznámejšou náročnosťou v hre je Nightmare!, ktorý sa preslávil svojou veľmi vysokou obtiažnosťou a samooživovaním už zabitých nepriateľov. Aj napriek tomu však rekordmani na čele so Zero Masterom dokážu prejsť všetkých 30 levelov Doom II v tzv. speedrune na najvyššej náročnosti za približne 20 minút. Doom bol portovaný na mnoho rozličných zariadení. Môžeme si ho zahrať napríklad na platforme Gameboy, PC, PlayStation, a dokonca aj na iPade či Apple Silicon Macoch. Hra prežila koniec plnohodnotného emulátoru MS-DOS vo Windows XP, čo bolo problematické z pohľadu tzv. speedrunnerov, keďže pod rozličnými emulátormi sa hra a triky v nej správali mierne odlišne. Čo je však dôležité, hra existuje dodnes a prežila zub času, a možno ju budú hrať aj naši vnuci.
