Domov Novinky Droneliner bez posádky zníži náklady na lety

Droneliner bez posádky zníži náklady na lety

Zdielať

Hoci je letecká preprava určite najrýchlejším spôsobom prepravy nákladu, je aj zďaleka najdrahšia.

Lietadlo Droneliner by to mohlo pomôcť zmeniť tým, že sa zaobíde bez posádky a prijme tvar tela, ktorý je pre náklad prívetivejší. V súčasnosti má väčšina nákladných lietadiel valcovité telo s konkávnymi vnútornými stenami, rovnako ako dopravné lietadlá na prepravu cestujúcich. Podľa britského startupu Droneliner to znamená, že pri preprave tradičného obdĺžnikového nákladu sa v týchto lietadlách stráca veľa miesta. Okrem toho sa tento náklad zvyčajne musí nakladať a vyberať cez bočnú časť lietadla. A čo viac, časť nákladového priestoru sa obetuje, aby sa uvoľnil priestor pre kokpit a posádku. Naproti tomu karoséria lietadla Droneliner má skôr tvar obdĺžnikovej škatule s hladkými hranami, ktorá umožňuje nakladať a vykladať 6 metrové intermodálne prepravné kontajnery pomocou rámp v jeho široko otvorenej prednej a zadnej časti. Je tiež diaľkovo ovládaný, takže nie je potrebné počítať s posádkou na palube.

Pohon zabezpečuje jeden alebo dva turbodúchadlové motory (v závislosti od modelu), ktoré môžu využívať biopalivo SAF (Sustainable Aviation Fuel) alebo vodík. Aj keď sa používa konvenčné palivo, hybridný pohonný systém lietadla využíva elektrickú energiu na rolovanie, vzlietanie a pristávanie. Plánuje sa výroba dvoch verzií lietadla Droneliner. Jednomotorová verzia DL200 bude schopná pojať celkovo 36 až 40 kontajnerov na dvoch úrovniach, pričom maximálna hmotnosť nákladu bude 181 ton. Dvojmotorový DL350 zasa prepraví 70 až 80 kontajnerov na troch úrovniach, pričom zvládne až 318 ton. Oba modely by mali mať dolet 12,038 km. Netreba pripomínať, že v tejto chvíli sú veci ešte prevažne koncepčné. Napriek tomu spoločnosť uvádza, že používanie lietadla Droneliner by malo znížiť náklady na leteckú prepravu o viac ako 70%. Okrem toho, keďže lietadlo optimalizované pre nákladnú dopravu bude mať taký vysoký pomer užitočného zaťaženia k množstvu paliva, malo by výrazne znížiť spotrebu paliva a emisie uhlíka.

Zdroj